Podnikateľ ako aj zamestnanec sa určite stretávajú s pojmom nadčas. Predpona nad naznačuje, že ide o vykonávanie práce o niečo navyše, než je v skutočnosti zamestnanec povinný dodržať. Skrátka nejde o akýsi rutínny postoj či bežnú činnosť, vravíme o vykonávaní práce nad rámec stanovenej povinnosti, no i napriek tomu sa takáto forma práce stáva zaužívanou, takmer bežnou, stretne sa s ňou takmer každý. Práve preto sa v článku zameriame na nadčasy a ich uplatňovanie či legalitu.
Na začiatok by prišlo vhod uzrejmiť si jednu formalitu.
• Pokiaľ zamestnanec vykonáva prácu mimo stanovenej pracovnej doby bez príkazu od zamestnávateľa, z pohľadu Zákonníka práce v tomto prípade nevravíme o predčase. Za predčas sa považuje jedina forma práce, ktorú zamestnanec vykonáva nad rámec stanovenej pracovnej doby na príkaz zamestnávateľa, či s jeho súhlasom.
Z hľadiska času a hodín má pracovná doba predstavovať odpracovaných 40 hodín týždenne. Za nadčasovú prácu sa tak považuje, ak niektorý zamestnanec tento limit prekročí so súhlasom či príkazom zamestnávateľa. Ak niekto pracuje 5 dní v týždni, stanovený pracovný čas je odpracovaných 8 hodín za deň a aj v tomto prípade sa prekročenie doby s vedomím či príkazom zamestnávateľa považuje za prácu nad rámec Zákonníka práce.
• Ak zamestnancova pracovná zmluva predstavuje pracovnú dobu od pondelka do piatka, práca cez víkend je automaticky považovaná za nadčas. Iné je to samozrejme v prípade zmluvy o pracovnej dobe na zmeny, ako napríklad u barmanov, časníkov, predavačiek,… no vieme, že takýto zamestnanec má zasa povinný nárok na oddych počas bežných pracovných dní.
Zákonník práce nevraví nič o tom, kedy a ako sa zamestnávateľ rozhodne prácu nadčas prikázať či odsúhlasiť, jednoducho povedané, môže ju prikázať či odsúhladiť kedykoľvek. Z morálneho a spoločenského hľadiska sa však odporúča oboznámiť s príkazom zamestnanca o niečo skôr, aby si zamestnanec dokázal prispôsobiť svoj súkromný život a neprišlo tak k nezhodám.